Aj keď sa infekcia COVID-19  u detí v porovnaní s dospelými pacientmi vyskytuje v oveľa menšej miere a priebeh ochorenia je vo väčšine prípadov ľahký,  napriek tomu u našich chronických pacientov a ich rodičov súčasná situácia vzbudzuje obavy. Preto sme si pripravili niekoľko informácii, ktoré sa týkajú infekcie COVID-19 a rôznych chronických ochorení.

COVID-19  a chronické ochorenia detí  

  • deti s oslabenou imunitou (imunokompromitované)  a deti s chronickými ochoreniami môžu mať vyššie riziko vývoja komplikácií ak dostanú infekciu koronavírusom
  • pravidelné a dôkladné umývanie rúk dezinfekčným sanitárnym prostriedkom na báze alkoholu alebo čistým mydlom pod tečúcou vodou po dobu 20 sekúnd je účinným prostriedkom na ochranu pred infekciou koronavírusom
  • dieťa musí naďalej pravidelne užívať všetky lieky, ktoré mu odporučil jeho lekára alebo špecialista

Deti so zníženou imunitou a/alebo deti, ktoré  sa liečia na chronické ochorenia môžu mať vyššie riziko komplikácií ak dostanú infekciu koronavírusom.

Covid-19 a imunokompromitované deti

Imunokompromitované deti majú oslabený obranný  systém. Tento stav môže byť spôsobený mnohými chorobnými stavmi alebo aj liekmi.

Napríklad:

  • orgánové transplantácie (obličky, pečeň, srdce)
  • transplantácia kostnej drene
  • rakovina
  • vrodené imunodeficity
  • chronické ochorenia pľúc
  • niektoré obličkové ochorenia (nefrotický syndróm, glomerulonefritídy, zlyhanie obličiek, dialýza)
  • gastrointestinálne ochorenia (zápalové ochorenia čreva, imunitné ochorenie pečene)
  • reumatologické ochorenia
  • závažné poruchy výživy

a deti, ktoré pravidelne užívajú niektoré z nasledujúcich liekov:

  • prednison
  • cyklofosfamind
  • biologická liečba (anti-TNF-alfa, rituximab a iné)
  • azathioprin
  • cyklosporín
  • mykofenolát mofetil

Ak nie ste si istý, či je vaše dieťa  imunokompromitované, spýtajte sa svojho lekára.

Má  dieťa prestať užívať lieky znižujúce imunitu, alebo má znížiť  dávku lieku?

Nie! Lieky s imunosupresívnym účinkom sa nesmú prerušiť alebo znižovať bez vedomia ošetrujúceho odborného lekára!  Náhle vynechanie liekov môže ohroziť napr.  funkciu transplantovanej obličky a vyvolať rejekciu, alebo vyprovokovať relaps ochorenia napr. nefrotického syndrómu.

Mám sa preobjednať na plánované kontrolné odborné vyšetrenie?

Klinické kontrolné vyšetrenie sa podľa závažnosti ochorenia a stavu dieťaťa dá vo väčšine prípadov preobjednať na neskoršie obdobie. Lieky, ktoré má  dieťa pravidelne užívať podľa ordinácie lekára sa nesmú prerušiť, vždy sa o zmene liečbe treba poradiť s lekárom telefonicky!

O nových neočakávaných  klinických prejavov základného ochorenia alebo zhoršení klinického stavu dieťaťa treba  informovať ošetrujúceho  lekára.

Nevyhnutné klinické vyšetrenia v špecializovaných ambulanciách sú dostupné. Ide najmä o deti po transplantácií obličky, deti užívajúce kortikoidy a iné imunosupresíva, deti so zlyhávajúcou funkciou obličiek, deti na pravidelnej biologickej liečbe.

COVID – 19 a chronické pľúcne ochorenia detí 

Čo sa týka detských pacientov, ochorenie má väčšinou ľahký priebeh. U detí boli pozorované hlavne prejavy nádchy, kašľa, zvracania, alebo hnačky. Horúčka u detských pacientov nebola vždy prítomná. Veľa detí s pozitívnym sterom na COVID- 19 nemalo vôbec žiadne príznaky. Podľa dostupných údajov z Číny, ale aj Talianska je ťažký priebeh infekcie COVID -19 u detí veľmi zriedkavý. Na druhej strane deti, práve pre často bezpríznakový priebeh ochorenia, môžu zohrávať dôležitú úlohu v šírení ochorenia v populácii.

COVID- 19 a cystická fibróza 

Z doteraz dostupných zdrojov sa dozvedáme o pomerne nízkom počte pacientov s cystickou fibrózou, ktorí boli nakazení COVID- 19.  Vo všetkých prípadoch sa jednalo len o mierny priebeh ochorenia.

Mnoho odporúčaní, ktoré sú všeobecne známe v rámci prevencie COVID- 19 je už súčasťou každodenného života detí s cystickou fibrózou a ich rodín. V tejto dobe pandémie je však tlak na ich dodržiavanie oveľa naliehavejší a literatúra a dostupné prípady poukazujú na fakt, že izolácia je tou najdôležitejšou prevenciou. Nosenie masky je u pacientov s cystickou fibrózou nevyhnutné, nakoľko závažnosť infekcie COVID-19 závisí aj od množstva vírusových častíc, ktoré  pacient vdýchne. Nevyhnutné je taktiež naďalej dodržiavať chronickú liečbu pacienta spolu s pravidelnými inhaláciami a nepoľavovať v nej, ako aj pokračovať v doterajšej pravidelnej a najmä správne prevedenej dychovej rehabilitácii. Dôležité je tiež realizovanie pravidelných nosových výplachov a ideálne je si v tomto období preplachovať nos 2x denne.

Vzhľadom k chronickým ťažkostiam pacientov s cystickou fibrózu si pacienti a rodičia môžu klásť otázku ako vôbec spoznať prebiehajúcu infekciu COVID-19. Pacienti s cystickou fibrózou majú častý, produktívny, výrazne hlienovitý kašeľ s vykašliavaním spúta. Na základe doterajších skúseností a pozorovaných príznakov sa za zásadný považuje charakter kašľa, ktorý sa pri infekcii COVID-19 mení na suchý. Ďalším príznakom je horúčka, ktorá nie je typickým sprievodným javom bežných infekcií u pacientov s cystickou fibrózou.

COVID- 19 a alergickí pacienti

Na základe dostupných údajov alergickí a astmatickí pacienti nie sú ohrození zvýšeným rizikom  infekcie COVID v porovnaní s bežnou populáciou. Taktiež liečba alergických a astmatických pacientov (ako sú lokálne nosové, ako aj inhalačné kortikoidy, antihistaminiká, sublinguálna alergénová imunoterapia) nepredstavuje zvýšené  riziko v súvislosti s komplikovaným priebehom ochorenia COVID- 19. Naopak, neodôvodnené vysadenie liekov môže viesť k zhoršeniu klinického stavu pacienta, čo prestavuje následne riziko respiračných infekcií. Vzhľadom k objavujúcim sa obavám z inhalačnej liečby kortikoidmi, je potrebné zdôrazniť, že vysadenie inhalačných kortikoidov môže viesť k zhoršeniu astmy a následne k zvýšenému riziku komplikácií v prípade infekcie COVID-19- Preto je nevyhnutné, aby pacienti pokračovali v pravidelnom užívaní liekov. Nemá zmysel lieky vysadzovať, ale ani zvyšovať dávky užívaných liekov. Zvýšenie dávky nemá ochranný účinok pred infekciou COVID-19.

COVID – 19 a ďalšie chronické pľúcne  ochorenia  (primárne ciliárne dyskinézy, bronchiektázie, deti s vrodenými vývojovými chybami, deti s neuromuskulárnymi ochoreniami).

Ani u pacientov s ďalšími chronickými respiračnými ochoreniami sa na základe momentálne dostupných údajov nepredpokladá  zvýšené riziko infekcie COVID 19.  Napriek tomu je v súčasnej situácii nevyhnutné, aby takýto pacienti užívali svoju pravidelnú liečbu, tak aby stav chronického ochorenia bol čo najviac pod kontrolou a redukovalo sa riziko respiračných infekcií. Zároveň je samozrejme nevyhnutné dodržiavať všetky odporúčané bežné , tak ako je odporúčaná a uvedené aj nižšie.

V rámci všeobecných opatrení je potrebné

  • Dodržiavať prísne hygienické opatrenia- sociálna izolácia, nosenie rúšok, umývanie rúk, nedotýkať sa očí, úst a nosa neumytými rukami
  • U chronicky chorých pacientov je potrebné si zabezpečiť dostatok liekov na prípadnú izoláciu (nezabudnúť na pohotovostné lieky), na druhej strane bez prehnanej zásoby liekov, ktoré pacient bežne neužíva
  • U detí s tracheostomickou kanylou  zabezpečiť dostatok pomôcok, ako aj výmenu kanyly na najbližšom ORL pracovisku
  • V rámci starostlivosti o deti s respiračnými ochoreniami neustále zdôrazňujeme nevyhnutnosť eliminácie expozície cigaretovému dymu. Vzhľadom k zvýšenému riziku a ťažšiemu priebehu infekcie COVID -19 u dospelých fajčiarov, ktorí majú 14- krát vyššie riziko ochorieť na COVI-19, je potrebné ešte raz zdôrazniť prísnu elimináciu fajčenia v rodine dieťaťa s chronickým respiračným ochorením.
  • Je potrebné pokračovať v očkovaní dieťaťa podľa očkovacej schémy. V žiadnom prípade nie je dôvod pravidelné očkovanie odkladať, alebo posúvať. Samozrejme neočkuje sa v prípade akútnej infekcie a v období včasnej rekonvalescencie.
  • Veľa rodičov sa tiež pýta na možnosť posilnenia imunity v momentálnej situácii, preto ešte pár základných informácií. Dôležitý je napriek súčasnej situácii pohyb dieťaťa na čerstvom vzduchu (samozrejme za dodržania hygienických opatrení). V rámci podpory imunity vitamínmi a minerálmi za dôležité sa považuje podávanie D vitamínu, C vitamínu, zinku a selénu. Medzi ďalšie doplnky výživy s dobrým efektom na imunitný systém patria probiotiká a prípravky s obsahom beta-glukánov. Samozrejmosťou by mala byť pestrá strava s dostatkom čerstvého ovocia a zeleniny.

COVID 19 A EPILEPSIA

Vírus COVID-19 zasiahol aj pacientov, ktorí trpia týmto ochoreniami. Objavujú sa otázky, či majú pacienti s epilepsiou vyššie riziko ochorieť na infekciu koronavírusom. Na tie najčastejšie sme pripravili odpovede.

Majú pacienti s epilepsiou vyššie riziko ochorieť na infekciu koronavírusom (COVID-19)?

Nie, epilepsia sama osebe nezvyšuje riziko nákazy koronavírusom. Epilepsia takisto nezhoršuje priebeh ochorenia COVID-19.

Aké faktory zvyšujú riziko COVID-19 u pacienta s epilepsiou?

Niektorí pacienti, bez ohľadu na kompenzáciu záchvatov, môžu mať majú vyššie riziko pri COVID-19:

  • Ak užívajú lieky ovplyvňujúce imunitný systém (ACTH, kortikoidy, everolimus, iné imunoterapie). Antiepileptiká neovplyvňujú imunitný systém.
  • Ak majú ochorenie, ktoré sa prejavuje nielen epilepsiou, ale aj poruchou imunitného systému. Takíto pacienti môžu mať horší priebeh infekčných ochorení všeobecne, nielen
    COVID-19.
  • Ak majú ďalšie ochorenie alebo príznaky, ktoré sa spájajú s horším priebehom COVID-19, napr. časté ochorenia dýchacích ciest (ležiaci pacienti, pacienti s poruchou prehĺtania a následnými aspiračnými zápalmi pľúc), cukrovka, srdcovocievne ochorenia, atď.

Zhoršujú antiepileptiká riziko infekcie koronavírusom?

Nie, antiepileptiká (okrem ACTH, kortikoidov, everolimu, a iných imunoterapií – viď vyššie) neovplyvňujú riziko nákazy koronavírusom ani priebeh ochorenia COVID-19.

Sú epileptické záchvaty príznakom ochorenia COVID-19?

Epileptické záchvaty nie sú príznakom ochorenia COVID-19. V terminálnych štádiách rôznych respiračných infekčných ochorení (vrátane COVID-19) môžu byť iné orgány mimo dýchacieho systému postihnuté, vrátane mozgu. Za takýchto okolností sa môžu vyskytovať kŕče aj u pacienta, ktorý nemal epilepsiu v minulosti. Pacienti s epilepsiou všeobecne môžu mať viac záchvatov pri rôznych infekčných chorobách,
vrátane COVID-19.

Môžu sa epileptické záchvaty zhoršiť pri COVID-19?

Ak epileptik má infekčnú chorobu sprevádzanú horúčkou, môže dôjsť k zhoršeniu epileptických záchvatov. Toto platí aj pre COVID-19. Na základe doterajších informácií z krajín postihnutých epidémiou COVID-19 sa zdá, že zhoršenie záchvatov pri tomto ochorení nie je výrazné.

Dá sa znížiť riziko zhoršenia epileptických záchvatov pri COVID-19?

Medzi všeobecné odporúčania patria:

  • Pravidelné užívanie liekov.
  • Dodržiavať pitný režim.
  • Dostatok spánku.
  • Znížiť horúčku fyzikálnymi metódami (zábalmi, apod.) alebo liekmi proti horúčke.
  • Dodržiavať terapeutické postupy ordinované lekárom, ktorý Vás ošetruje v súvislosti s COVID-19.
  • Psychohygiena – stres a úzkosť môžu zhoršiť epileptické záchvaty.
  • Ak došlo k zhoršeniu epileptických záchvatov pri COVID-19, skontaktujte Vášho ošetrujúceho neurológa. 👨‍⚕️

COVID-19 A DEDIČNÉ METABOLICKÉ ZRIEDKAVÉ OCHORENIA 

Zatiaľ nie sú jednoznačné údaje o vyššom riziku závažného priebehu tejto infekcie u pacientov so ZCH. V prípade prerušenia tejto liečby však môže dôjsť k zmenám vo vývoji ochorenia, k zhoršeniu príznakov a celkového zdravotného stavu.

Z tohto dôvodu je pokračovanie v liečbe a dodržiavanie usmerňujúcich pokynov ošetrujúceho lekára veľmi dôležité.

Pacienti, ktorí majú príznaky infekcie (napr. kašeľ, zvýšenú teplotu, dýchavičnosť), či už v súvislosti s možnou infekciou COVID-19 alebo iného pôvodu, by mali telefonicky kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára/personál, ktorí obvykle aplikujú infúznu ERT a po dohode s nimi upraviť podávanie liečby až do odznenia príznakov infekcie. Pacienti, ktorí prišli do kontaktu s osobou s podozrením na infekciu COVID-19, alebo navštívili v ostatnej dobe krajinu, ktorá je považovaná za rizikovú, by sa mali riadiť príkazmi hlavného hygienika alebo nariadenia vlády a ostať v karanténe. Liečbu by mali obnoviť až po skončení doby karantény, ak sú bez prejavov infekcie a majú negatívny test na COVID -19. Vo všetkých prípadoch je nutné sa riadiť aktuálne platným nariadením vlády na prevenciu šírenia infekcie koronavírusu, ktoré určujú okrem iného aj osoby, na ktoré spadá povinnosť dodržiavať karanténu a aktualizujú zoznam rizikových krajín.

V prípade plánovanej rutinnej kontroly/infúznej liečby najprv, prosím, skontaktujte telefonicky svojho lekára, aby ste si potvrdili termín vyšetrenia, jeho prípadný posun, alebo akúkoľvek inú otázku spojenú s kontrolou/liečbou.

Metabolická ambulancia Centra dedičných metabolických porúch NÚDCH

telefónne číslo: 02/59371 562

02/59371 265 – Stacionár Detskej kliniky LF UK a NÚDCH

2. poschodie, číslo dverí: 218